Diskuse ke článku:
Mám pravdu, když jeho syna nechci?

Po precitani clanku a vsetkych reakcii sa mi chce normalne plakat, ako mozu niektore zeny byt take sebecke, zvlast, ked maju vlastne deti a vidia, ze KAZDE dieta potrebuje lasku, oporu, starostlivost, bezpecie.
Tiez mam manzela, ktory ma 2 deti z predchadzajuceho manzelstva. Uz je to 11 rokov, co sme spolu, takze "jeho" deti uz su pomerne velke, no v case nasho zoznamenia mali 11 a 5 rokov. Boli to uzasne deti, krasne, sikovne a ako kazde deti, robili aj problemy. Ale milovala som ich otca a za kazdu cenu som sa snazila milovat aj ich, aj ked, priznavam, niekedy som na ne ziarlila.
Boli u nas kazdu volnu chvilu, vytvorila som si k nim myslim ze pekny vztah a cim boli starsie, tym viac som ich lubila. A teraz, ked uz maju svoje zivoty a zaujmy a nevidim ich dlhsie ako tyzden, tak mi strasne chybaju. Starsia je uz 2 roky v zahranici a niekedy, ked mi prijde za nou dlho, tak si aj poplacem.
Nase vztahy z muzmi, ktory uz maju deti z predchadzajuceho vztahu, nie su len o nas. Tie deti patria do nasej rodiny tak isto, ako nase vlastne deti a cim viac lasky im dame, tym viac sa nam vrati. Aj ked tomu, Milka, neveris, alebo nechces verit, syn tvojho manzela by si ta casom velmi zamiloval, keby videl, ze ho mas rada. Ale podla tvojich reakcii si nie som ista, ci by bolo vhodne, aby ten chlapcek vyrastal s tebou, pretoze by si mohla jeho dusi ublizit viac ako jeho mama. Obavam sa, ze v tvojej domacnosti by bol tebou tyrany viac ako svojou matkou.
Kazdy z nas citi, ked je nelubeny, ked ho niekde odmietaju. A syncek tvojho manzela by z teba mohol byt v horsej krize ako je teraz. Takze podla tvojich myslienok je asi najlepsie, keby syncek zostal so svojou matkou, ktora aj ked sa o neho nestara, vyzera, ze mu dokaze poskytnut viac ako ty a tvoj manzel. Skoda, ze si nedokazes uvedomit, ze tak ako tvoja dcerka potrebuje oboch rodicov a lasku, tak aj syncek tvojho manzela tuzi po laske a verim tomu, ze aj po tvojej naklonnosti. On je zial maly, nemoze ovplyvnit, kde bude vyrastat.
Napisem ti len jednu prihodu, ktoru som si zapamatala navzdy. Dcerky mojho manzela k nam chodievali kazdy vikend, ale nebolo to to iste, ako ked prisli dlhe prazdniny a mladsia bola u nas cele 2 mesiace. Starala som sa vtedy o ne bezne, ziadne srcervuce prejavy lasky. Uvedomila som si, ako malo staci detskej dusi k radosti az vtedy, ked asi po dvoch tyzdnoch prazdnin po ranajkach odrazu ta malicka 6 rocna podisla ku mne a odrazu ma z nicoho nic objala, dala mi pusu a povedala mi, aka je rada, ze sa o nu tak staram, aj ranajky jej pripravim, nemusi si ich chystat sama. Ostala som ako omracena, vybehli mi slzy dojatia a v tej chvili som citila, ze to je skutocna laska, ze to dieta nemoze nic hrat a je vdacne za obycajne hlupe jedlo, resp. za trosku obycajnej snahy postarat sa o nu. Odvtedy je moja laska k nej, teda k obom, tak silna, akoby to boli moje vlastne deti.
S manzelom mame 2 spolocne deti, 5 rocnu dcerku a takmer rocneho synceka. A ja som velmi stastna, ze sme skutocna rodina, ze sa vsetky nase deti nesmierne lubia.
Ako som napisala, kazda z nas je ina. Ja byt na tvojom mieste, tak nielen ze usilujem o ziskanie do plnej starostlivosti manzelovho synceka. Ale pokusila by som sa, ak by to bolo co len trochu mozne, ziskat aj to male dievcatko, co ma Ex s inym chlapom, aby mohlo aj ono zit so svojim bracekom v normalnej rodine so sice nevlastnou, ale milujucou matkou, ked im ich vlastna nedokaze dat lasku a starostlivost. Tu nejde o nejake veci, tu ide o zivoty tych deti a ich detstvo ich poznaci na cely zivot.
A vedz, ze sa moze stat aj to, ze ked tvoja dcerka vyrastie a dozvie sa, ze si jej nevlastneho brata nechcela, moze si ta prestat vazit ako matku. Podla mna nie je rodic ten, kto dieta privedie na svet, ale ten, kto mu da lasku, zazemie, starostlivost. A u deti sa vsetko nasobi, cim viac im das, tym viac sa ti neskor vrati. Chce to na zaciatku len trosku snahy, menej sebeckosti. Ved ani tvoja malicka dcerka ta nebude vo vsetkom bezhranicne posluchat, aj ona prejde obdobim "vzdoru a uvedomovania si samej seba", ked bude mat cca 4 roky. Aj jej potom povies, ze je nevychovana, drza a nebudes ju chciet doma?
Syncek tvojho manzela ma rovnake pravo na lasku svojho otca ako vasa spolocna dcerka. Ja nepisem len tak do vetra. Tiez mam svoje skusenosti a tiez boli zo zaciatku niekedy velmi tazke chvile, ze som si hovorila, ake by bolo jednoduche mat vztah bez starosti, bez zavazkov, alebo vikend ci dovolenku len tak sami pre seba, len ja a moj manzel. Starala som sa o jeho deti skor z povinnosti az do doby, nez mala spravila to uzasne gesto, ze mi ukazala, ako si vie vazit napr. to, ze jej nachystam ranajky. A to som ich dokonca nechystala jej samotnej, ale spolocne pre vsetkych. To bolo zhruba po roku nasho vztahu.
Odvtedy sa vo mne nieco prelomilo a ja som si uvedomila, ze obe potrebuju aj moju lasku a odrazu bolo vsetko jednoduchsie a ked nahodou mali nieco, ze nemohli niektory den prist, tak mi strasne chybali. A dokonca som nebola ani zrela tridsiatnicka, ale poblaznena 19rocna zaba, co nevedela nic o detoch a o starostlivosti o nich.
Ja viem, ze citom nerozkazes, neda sa to. A ked raz niekoho zacnes nenavidiet, tazko si k nemu najdes vztah, mozno nikdy, mozno ho budes nenavidiet dokonca zivota, ale ver mi, ze syncek tvojho manzela si to nezasluzi. On sa previnil jedine tym, ze tuzi po laske, po rodine, po zazemi, tak preco mu to neposkytnut, ked svojej dcerke to dat dokazes?
No ak si trvas na tom, ze tvoje spoluzitie s nim je nemozne, ze ho jednoducho nenavidis a nie si ochotna za nijakych okolnosti prekusnut svoju nenavist k manzelovej ex, radsej to manzelovi vysvetli hned, aby manzel nebojoval o starostlivost o synceka a ty mu neposkytnes zazemie, ale skor peklo.
Je logicke, ze si zastava svoju matku, nech je akakolvek. Kym je maly, vzdy ju bude branit, pretoze by si ju rad idealizoval, rad by ju mal dobru, starostlivu a v kutiku duse v to veri. Ale az vyrastie, tak si uvedomi, ze si ju zastaval nepravom a este horsie bude, ze si uvedomi, ze vdaka ziarlivej a sebeckej macoche mu nebolo umoznene vyrastat ani s milujucim otcom, ktory bol ochotny dat mu to, co mu jeho vlastna matka odoprela.
Skus si predstavit, ze by si predsa len skusila dat mu trocha lasky a az vyrastie, bude si ta vazit a lubit ta viac nez svoju vlastnu matku. Myslis, ze by vsetka ta snaha za to nestala?