Moje miminko nechce spát. Poraďte, co dělat!
zpět do příběhů28.1.2011 00:00 | Příběhy
Je mu jedno, či je deň, alebo noc. Stále spí rovnako. Lepšie povedané: nespí rovnako. Nespí viac ako pár minút v kuse. Uspatie trvá aj hodinu a spánok trvá 10 minút. A pak znovu ten istý kolotoč dookola.
Je jedno, či je stále na rukách, alebo v kočíku, alebo v aute, alebo len tak v postieľke či na posteli. Proste sa po chvíľke zobudí.
Za jednu prechádzku v kočíku, ktorá trvá tak hodinu-hodinu a pol, sa Andrejko dokáže zobudiť niekoľkokrát. To isté v aute, alebo hocikde inde. Nebudí sa na to, že je hladný. Proste sa zobudí a keďže je nevyspatý, je nervózny a plače.
Bola by som veľmi rada, keby som našla spôsob, ako mu v jeho spánku pomôcť, a tým samozrejme aj mne. Je to strašné, keď už toľké noci som nespala ani hodinu v kuse.
Neviem, či to môže mať nejaké následky na nespavosť nášho syna, ale nedá mi to eště nenapísať. Už od začiatku, ako som otehotnela, som totiž pracovala na čerpacej stanici.
Na začiatku sme v práci robili 18hodinové smeny. Potom sme prešli na 24hodinové smeny. To bolo veľmi vyčerpávajúce, 24 hodín nespať bolo na mňa ako tehotnú veľa. A ešte k tomu, toľko, čo som prišla domov o tej 5:30, na chvíľku som si ľahla a o 7:00 budíček ísť so starším synom do školky.
Aký dlhý čas to takto trvalo, neviem. Potom sme zas prešli na 18hodinové služby. Ale pre mňa, ako pre tehotnú a v dosť vysokom štádiu, už bolo aj to veľa. Celkom som zle v noci spávala počas tehotenstva, aj keď som už bola doma na materskej dovolenke.
Přečtěte si také:
|
Už od narodenia sa snažím synovi vytvoriť rituál: večer okolo 19:00 kúpeme, aby sa naučil, že po kúpaní prichádza noc a treba spať. No, nedarí sa. On nespí ani cez den poriadne.
Aj v pôrodnici mi kazali budiť si ho po troch hodinách a nakrmiť ho. Ale to sa nedalo, veď on sa mi budil sám a každú chvíľu. Doteraz ešte nespal tri hodiny v kuse, ja ho nemám prečo budiť. Dokonca v pôrodnici jedna milá pani sestrička mi ho zobrala k nim, keď ma našla ráno v izbe v dezolátnom stave a so slzami na krajíčku.
On aj zaspí. Ušišikaný, alebo uhojdaný. Podarilo sa mu zaspať aj samému. Keby ste ho videli – tak krasne a sladko zaspí! A dá sa povedať, že hadam aj tvrdo. No čo, keď len na chvíľu.
Váhu má Andrejko dobrú, dokonca za tri týždne pribral 510 gramov. Ale nepapá poriadne. Na to, že má už vyše dvoch mesiacov, nevypije 100 mililitrov naraz. Vždy len po troškách a každú chvíľu. Ale nie zas tak často, ako sa budí.
|
Jednu noc si pamätám presne do detailov, ako prebiehala. O 20:00 bol už okúpaný a napapaný. Snažili sme sa ho s manželom uspať. Zaspal niečo pred 21:30. Do 22:00 som ho bola ešte dvakrát uhajať.
O tej 22:00 sa zobudil a začal si rozprávať a usmievať sa. Tak som ho prebalila, nechala ho holatého si pokopkať, dala na bruško, nech sa unaví, ponosila. Chcelo sa mu spať, tak zaspinkal. Spal presne 19 minút.
A znovu ten istý kolotoč dookola. Nie a nie zaspať. Aj sme ho nosili, šišikali, hojdali, spievali a ja neviem, čo ešte. A decko nič, proste bdel.
To nebola jedna noc taká, je skoro každá – len si u každej nepamätám presný čas. A to nieje len v noci. Taký istý je aj cez deň. Uspinkám ho, krásne zaspí. Ja nestihnem prísť s toalety a on reve, ako by ho z kože drali.
Je jedno, či zaspal na rukách a preložila som ho do postielky, alebo zaspal v kočíku, alebo od únavy sám. Proste nestihnem ani do pračky naložiť a on je hore.
Ja nemám odvahu sa ísť osprchovať, keď on spí, lebo viem, že on sa zobudí a bude vrieskať a ja ho v tej sprche nebudem počuť. Sprchujem sa vtedy, keď je manžel doma.
Je to naše druhé dieťa a nemyslím si, že som taká neschopná matka. Veď mám už jedno dieťa za sebou. Prvý syn bol tiež všelijaký, mal aj zlé obdobia. Ale toto som nečakala. Fakt, ale fakt si s mladším synom neviem rady.
Naozaj by nám pomohlo, keby sa našiel niekto, kto by poradil, čo máme robiť. Vopred ďakujem.
Pražský dubnový
DATUM NAROZENÍ