Trpím, ale odejít musím. V zájmu dcerky
zpět do příběhů7.11.2015 23:00 | Příběhy
V ňom tu žije jeho matka, malý brat a celé dni babka plus návstevy staršieho brata. Toto všetko sa teda odohráva v malinkom domčeku, ktorý je v chatrnom stave, vlhký, plesnivý, zadlžený obrovskou hypotékou. A ten stály neporiadok – škoda vravieť.
Ja som teraz v osmom mesiaci tehotenstva a rozhodla som sa odísť. Lepšie povedané, som prinútená odísť dve ste kilometrov preč, obstarať si bývanie v blízkosti mojej rodiny, ktorá ma nesmierne podporuje.
Partner nechce opustiť zadlženú matku a začať žiť vlastný, slušný život. Chce zostať s ňou a stále ju zachraňovať z neskutočných dlhov.
Všetko mi to pripomína podobný príbeh, ktorý som tu na stránkách už čítala, keď pre partnera neexistuje nič iné len jeho rodina, v ktorej vyrástol...
Ale ja už nedokážem žiť v tej špine a neporiadku. Nechcem po pôrode doniesť malú dcérku do takých podmienok.
Svojho partnera stále veľmi milujem, bude mi strašne chýbať. Ale napríklad tri ženy tu v malinkej kuchyni, to je už nezvládnuteľné a samozrejme nielen to.
Predsa bábätko potrebuje domov a harmóniu! A keby som tu zostala, trpeli by sme obe. Partner chce prerábať, ale hypotékou by zadlžil aj mňa. Zostali by sme naveky v ich malinkom, chatrnom domčeku – teda, ak im ho banka nezoberie.
Vzdala som sa lásky a túžim dať dcérke to, za čo som celý život bojovala a pracovala. Nemôžem zachraňovať partnerovu matku, ktorá spreneverila tisíce eur a ruinuje aj vlastného syna.
Teraz to bolí, avšak ja verím Bohu, že som sa rozhodla správne.
Túžila som po rodine a živote so svojím milovaným partnerom. Ale malinká dcérka sa čoskoro narodí a ja chcem dať jej niečo do budúcnosti a předovšetkým jej pripraviť skutočný domov.
Rozhodla som sa v záujme svojej dcérky. Trpím, ale odísť musím. Som k tomu prinútená. Už teraz som tu len služka a podriaďujem sa vsetkému a vsetkým.